Jedného krásneho slnečného dňa sa naša trieda sexta B spolu s nejakými prírastkami z kvarty nejakým zázrakom dostala do Budapešti. Mali sme perfektného uja autobusára... „Ste tunák všetcia...???“ Hehe... Čas v autobuse sme zabíjali samofotením sa a podobnými zverinami...
Keď sme dorazili do Budapešti, poobzerali sme si všetkých Maďarov, lebo oni v skutočnosti vyzerajú úplne inak ako Slováci:) Vydali sme sa smerom k tropikáriu. Keďže neboli povolené žiadne straty, učiteľky nás ešte pred tropikáriom prepočítali ... Mne osobne sa asi najzaujímavejšia zdala chodba- tunel, ktorý viedol popod ozrutné akvárium. Mohli ste si poobzerať žraloky z každej strany, fascinujúce. Nás pesimistickejších hneď napadlo, čo by sa stalo, keby to akvárko prasklo a aký pohodlný je asi žalúdok tam toho dravca, čo pláva nado mnou??? No už len tých pár radov zúbkov vyzeralo pohodlne.
Druhá zastávka bol obchodný dom s drahými vecami a keďže sme mali málo maďarských bubákov a so little time, odšuchtali sme sa pomaly k autobusu. Autobus nás doviezol do centra a ujo sprievodca nám ukázal prenádhernú katedrálu, v ktorej sme našli obschnutú ruku, odborne sa jej hovorí relikvia alebo mumifikovaná pravica, a za dva bubáky sme si ju mohli obzrieť aj osvietenú. A potom??? Nakupovanieeeeeee...
Poslednou zastávkou bol hrad, kde sme sa hádali, aké spodky asi nosili ľudia vytesaný do sôch, ktorých tam bolo, ako inak, neúrekom. A pobehovali sme hore dole v snahe nájsť nejaké jedlo- J E D L O !!! Bol tam pekný výhľad a hlavne teplo... T E P L O!!! A náš mozog bol už nasiaknutý informáciami a prestával fungovať. Došuchtali sme sa k autobusu, sadli na r... a bolo nám jedno, že je tam teplo ako v trúbe.
Budapešť je nádherné mesto, množstvo pamiatok, veľa obchodov, kopa zaujímavostí a feferóóónov, ktoré mi tu doma nemáme. A na záver by som chcela poďakovať K. Katinovej a A. Repčíkovej, že nám vybavili a s nami aj vydržali celý výlet, ďakujeme!!!
Vivat feferóóóny...
Komentáre
matu... bla bla bla
hehe
ua
ale mozno sa mylim...
kua
dakujem