MatuLIENUSICKA

  No, chvíľku sa mi zdalo, že snívam,  bolo to divné... Viezla som sa v autobuse smerom  do Poľska a mojím cieľom bolo naučiť sa kresliť,  drevorezbovať a vitrážovať. Bolo to divné,  pretože ja teda žiadny Picasso nie som. Cesta bola dobrá, len sme tam išli minimikrobusom a boli sme tam doslova narvatí ako sardinky v konzerve...

Richaaard do ho ho        

 Hneď pri vstupe do budovy nás privítali domáci. Jeden z nich bol Richaaard (ho-ho-ho). Richard tam balil ženské, ale keďže nie som samovrah, radšej nepoviem koho, ešte by si to so mnou vybavila:-). Tak mlčím ako hrob...DO-HO- HO...
             Dorazili sme na izbu... Hmm... vyzeralo to tam dobre. Dokonca tam bola aj telka! No v izbe bola len jedna skriňa, takže ja s Choco sme si urobili vedľa postele svoj súkromný bordel, ktorý bol každým dňom väčší, až sme sa na konci pobytu museli brodiť cez toľkú špinu a oblečenie... a obaly z kroviek...

Kôprová smrť   

Prvý deň: skvelo varia, proste mňami... Dostali sme kôprovú polievku a zemiakovú kašu s nejakým mäsom, požívateľná vec... Keď nám to dali druhý deň, tak to bolo ešte fajn, ale na tretí deň to už nebolo vtipné... A na štvrtý deň sa slabším jedincom pri slove kôpor zdvíhal žalúdok a ostali priklincovaní k záchodom... Len jeden jediný deň sme mali ryžu a len raz polievku bez kôpru:-). To sme považovali za zázrak, asi napíšem kuchársku knihu, kôpor vždy všade a do všetkého:).

Mazyk

Mazyk proste musím spomenúť. Bolo to miesto, kam sme si chodili kupovať kalorické a veľmi nezdravé veci. A hlavne bez kôpru... Bez Mazyka by sme možno neprežili...

Pakobylky

Spolu s nami tam boli ešte Lotyši, Litovci a Poliaci. Lotyši boli ako pakobylky. Maľovali ako besní -  pravdepodobne boli z nejakej umeleckej školy - ale celý deň nerobili nič iné len maľovali a maľovali... My sme sa k vitrážovaniu – kresleniu na sklo/fľaše ani nedostali, lebo niekto minul všetku farbu...hmmm... Kto asi?
Vojna o stred Európy a slovenský večer

    Každý národ si pripravil prezentáciu, počas ktorej priblížil ostatným zvyky svojej krajiny. My... teda naši kolegovia z Á-čky si pripravili prezentáciu v power pointe... Hneď po príchode sme zistili, že o projektore môžeme len snívať, takže sme sa pustili do pripravovania svojej prezentácie ručne a stručne:-). Mysleli sme, že sa necháme inšpirovať Lotyšmi. Prvá veta, ktorú povedali o svojeje krajine bolo, že sú stredom Európy!!! My sme sa na seba len kukli... Ale až na túto „wrong information“ bol ich program super... a niektorí z nás upadli do hlbokej depresie: Čo teraz??? Ešte aby nestačilo, že mali super program, dali nám ešte aj nejaké jedlo... Bol to veľkéeee, žltéeee a hlavne TVRDÉ! Keby ste videli, ako to Mišo lámal... Povedali, že to je ich vianočná pochúťka; tak to teda lotyšský dôchodcovia musia mať oceľové protézy:-).Vydržalo nám to na izbe tri dni... Lebo sme mali na výber lotyšovinu, alebo hlad:-)... Druhý mali večer Poliaci. Tí boli super, ale hrali nám nejaké divadlo a „ďewuška“, ktorá hrala anjela si sadla a my šťastlivci, ktorí sme sedeli vzadu sme videli jej spodnú bielizeň, ktorú mala vytiahnutú až... vysoko... Celé to zaklincovali Poliaci, keď vyhlásili, že sú stredom Európy… Tak to som nemohla! Potom ešte Litovci, ktorí mali na mape krížik so stredom Európy... Ale my sme ich vyviedli z omylu!!! Pekne sme im ukázali Krahule:-). Náš program bol jednoznačne najlepší, bol to zlatý klinec projektu... Zahrali sme si s nimi typiš slovak games a tí, čo chodili na venček, zatancovali typiš slovak blues. Po prezentácii sme im dali ochutnať z typiš bryndzovej nátierky, takže zo všetkých sa vyparovala tá  typiš lahodná cibuľová vôňa...

Mesto Zakopané

Mesto je proste cool... pekné, nádherné, žiadne zahrabané... Plno turistov, plno podnikov a plno obchodov... Našla som tri obchody s hudbou a bola som ako v siedmom nebi... A samozrejme McDonald a KFC. Galérie, ako ta Wladislava Hasiora, v ktorej sme boli, bola podľa mňa bola super, aj keď trošku morbídna… Ak raz pôjdete do Zakopaného, vyhľadajte túto galériu, toto nie je jedna z tých, v ktorých sa unudíte k smrti, skôr je taká že v noci sa vám nepodarí zaspať (preháňam, ale len trošku:))

Výstava diel  

Predposledný deň sme vystavili svoje diela... Hehe všetci kreslili hory, kopce a väčšina Slovákov mala palmy. Vlastne naše obrazy boli poriadne od veci, ale samozrejme, ako inak, boli najkrajšie: chameleón, psychookroví  ľudia, pyramídy a pod.
Cesta späť  

Uchhh... Vraždaaa... Vstávali sme už o piatej, pobalení a nachystaní. Niektorým sa ešte podarilo „urvať“ na svojej taške zips... Rozlepili sme oči a nejak sa dokymácali na raňajky, tam nás zobudil ten istý čaj už po desiatykrát:). Potom do chaty po veci a chrrrrrr... Zobudila som sa niekde pri Žiline čerstvá ako rybička... Už som sa tešila domov na hranolky, vyprážaný syr, niečo mastné, kalorické, mňam... Som sa skoro rozplakala, keď som zistila, že máme doma kel... Ble!

Nostalgicky spomínam

Prešli tri dni a ja mám chuť zbaliť si všetky veci a utekať späť do Zakopaného - bolo tam super! Pani učiteľka Zvolenská a Dufalová boli snáď ten najlepší dozor (hehe... šplhám zas a znova...) a toto hovorím, myslím, že za všetkých umelcov čo tam boli (Tereza, Mišo, Mišo, Wera, Luda, Kosťo, Paža, Matúš, Jenny, Blanka, Janka, Aňa, Choco a samozejme, ja...) Doma sú nervy, odkedy som prišla, ešte doháňam školu, ja viem, raz sa z toho zbláznim... Ale stálo to za to!

V Za ko pa nom... je vela šalátov a veľa smieškov a mrte zamrznutých kliešťov

Kto má najväčšie omrzliny??? mý... któ??? mý... Któ???

Tri špinavé kone tiahnú veľké sane...