MatuLIENUSICKA

                 V poslednej dobe... asi tak mesiac? Dva? sa rada prechádzam sama... Keďže som 99,9 percent voľného času s mojím samcom nájdem si na to čas len málokedy. Nes bol taký deň... Moja hlava už potrebovala prefiltrovať, chcela som ju už prejsť antivirakom všetky vírusi ktoré sa mi nepodarilo vyplakať som musela proste delete. Všetky problémi ktoré sa nadalo vyriešiť tak zabudnúť alebo si aspoň povedať niečo povzbudzujúce aby som to prežila a všetky myšlienky v hlave založiť do správneho šuplíčka.... Čo sa mi samozrejme nepodarilo ale mám zo seba aspoň dobrý pocit že som to skúsila... Ako som sa tam tak prechádzala a mala aspoň na hodinku pocit, že konečne si sama poviem kade idem, že mi nikto nič nevraví, že sa venujem len sama sebe.. spomenula som si ako som sa tade prechádzala presne 12 februára... Došlo mi z toho zle až som si musela zapáliť... Pustila som si hutbu a nechala hlavu nech rozmýšla sama... ja som sa jej už do toho nemiešala nech si uprace po svojom... A v tedy mi bolo tak neuveriteľne dobre... V tom momente taký pocit eufórie ktorý vás nafukuje až máte pocit , že prasknete, určite to poznáte. Odporúčam všetkým ľuďom čo sa chcú zasamovraždiť aby skúsili vybehnúť von na prechádzku s cieľom zopsychohygienovať sa a nech sa pozrú dookola o čo všetko chcú dobrovoľne prísť.