MatuLIENUSICKA

Reflektory, škrípanie bŕzd, ľad, úder z boku, krik, strach, zrýchlený tlkot srdca... Asi  päť sekúnd jej trvalo kým došla na to čo sa stalo... Cítila sa ako jej po tváry steká krv a miešala sa zo slzami. Rozmazane videla ako sa nad ňou skláňajú ľudia, vie že tam nemohol byť ale zdalo sa jej že ho vidí celkom zreteľne, skláňal sa nad ňou a jeho dlhé vlasi mu padali do tváre, neplakal, len jedna jeho slza jej spadla na líce... Chytila ho za ruku...  Asi desať sekúnd trvalo kým zavrela oči. Teraz keď bola rozhodnutá čo spraví, rozhodol niekto iný za ňu. Na nehybné pery padal sneh a na tváry jej bolo vidieť úľavu, bude  sa mať teraz lepšie, ona mu to priala...